May 21st, 2013 
Máme za sebou skvelý vikend, počas ktorého sme splnili náš cieľ – otestovať nový letový hardware. Sobotné ráno začalo prípravami na prvý let STS-3. Keďže sme štartovali z bydliska nášho šéfa Hjústonu Dana OM1ATS, neboli potrebné rozsiahle prípravy prijímacej a dekódovacej techniky ako v Hjústone v Považanoch. Stačilo len vymeniť batériu v testovanej vzorke tracker hardware, nafúknuť fóliový balón a vypustiť.
S týmto malým balónom sme nemali žiadne skúsenosti. UKHAS ho bežne využíva na testovacie “pico” lety pre náklady s veľmi nízkou hmotnosťou. Dokonca v ten istý deň na tom istom balóne letel náš poľský priateľ Tomek SP9UOB, s ktorým sme boli v kontakte. Jeho náklad skončil bohužiaľ na vysokom smreku.
Po malých problémoch s vetrom sa nakoniec strieborný balón vzniesol k oblakom.
Stúpal rýchlosťou cca 1.5 m/s. Vďaka striebornému povrchu sme balón mohli vizuálne sledovať až do výšky zhruba 2000m dokonca aj voľným okom. Po dosiahnutí výšky cez 5560m balón začal klesať, predpokladali sme, že podľa očakávaní praskol. No rýchlosť klesania zhruba 1 až 2 m/s nenasvedčovala tomu, že by došlo k úplnému roztrhnutiu balóna. Po pristátí pri Horných Lefantovciach sme sa rozhodli, že vyrazíme náklad dohľadať. Dohľadanie pôvodne v pláne nebolo, ale kedže náklad nezaletel príliš ďaleko a zaujímalo nás, čo sa stalo s balónom, vyrazili sme.
Dohľadanie bolo pomerne jednoduché. Antény a rádiá Danovho domáceho Hjústonu zachytili poslednú polohu STS-3 vo výške 377m. Po zaparkovaní sme vyšli na pole, kde sme predpokladali pristátie podľa dráhy letu. Brodili sme sa mokrým vyrasteným obilím a o chvíľu sme v diaľke zbadali strieborný balón.
Ešte pred vyštartovaním na dohľadanie prebehla v teame krátka porada, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie, že ak sa podarí úspešne náklad dohľadať, tak v ten deň poletíme ešte raz. Po návrate sme preto vymenili batériu v trackeri a pripravovali ďalší štart. Mali sme k dispozícii aj malý latexový balón, ktorý mal náklad vyniesť do väčšej výšky, ako predtým fóliový. Keďže sa jednalo o balón, ku ktorému sme bohužiaľ nemali žiadne infomácie o maximálnom výškovom dostupe, odhadli sme ho zhruba na 18km. Túto hranicu sme chceli dosiahnuť, aby sme otestovali nový GPS chip v trackeri. Tiež sme chceli nafúknuť balón tak, aby sa dostal do režimu float, kedy by po vystúpaní zostal v určitej výške unášaný vzdušným prúdením čo najďalej.
Keďže sme predpokladali, že dosiahneme väčšiu výšku ako s fóliovým balónom, museli sme upraviť tepelnú izoláciu nákladu. Tiež sme pridali ďalšiu batériu, aby sme zdvojnásobili kapacitu napájacieho zdroja. O pár minút na to bol balón vo vzduchu. Stúpal rýchlejšie ako sa predpokladalo, takže sme tušili, že float režim nedosiahneme. Balón dosiahol výšku cez 22000m a praskol. Náklad pristál v lese neďaleko obce Súľovce, len niekoľko km severne od miesta pristátia prvého letu. Dano aj po pristátí stále prijímal signál z trackera, napriek tomu, že na miesto pristátia nemal vobec rádiovú dohľadnosť. To, že bolo signál počuť aj po pristátí bolo jasným znakom toho, že náklad nie je na zemi, ale ostal na strome.
V ten deň sme už dohľadávať nešli. Na druhý deň v nedeľu som sa rozhodol, ze pôjdem “obesenca” STS-3 aspoň pozrieť. Náklad pristál ale v takej výške, že nebolo možné naň ani pomocou dvoch zhruba 5 metrových nadpojených rybárskych prútov dosiahnuť.
Sólo akciu som preto v ten deň ukončil s tým, že sa na miesto určite vrátime viacerí a pokúsime sa náklad zo stromu zvesiť.
V pondelok Dano hlásil, že signál z nákladu stále prijíma, aj ked trošku slabšie. Takže bola šanca, že búrka a silný vietor noc predtým náklad na strome posunul nižšie. Po krátkej a rýchlej porade s Petrom sme zorganizovali záchrannú akciu č. 2 . Na miesto sme dorazili okolo 19-tej. Peter uznal, že náklad je skutočne privysoko a že “toto nebude ľahké” . Mal pravdu.
Náklad bol v takmer rovnakej polohe, ako deň predtým. Zmena bola len v tom, že sa stihol zachytit ešte aj o vedľajší strom. Hneď sme sa pustili do výroby tzv. SondeKillera – nástroja zloženého z rybárskych prútov, teleskopickej palice a náhodného dreveného konárového materiálu. (killer preto, lebo čepeľ na konci vyzerá hrozivo). Podarilo sa nám zostrojiť asi 13 metrové laminátovo-hliníkovo-drevené monštrum ukončené čepeľou z nožíka. Manipulácia s takouto opachou bola veľmi obtiažna.
Svetla v lese a síl v naších rukách ubúdalo. Až sa nám na n-tý pokus podarilo omotať nylonové lanko nákladu okolo posledného dielu sondekillera s čepeľou. Čepeľ napriek svojej ostrosti ale nerezala. Pomaličky sme preto začali za lanko tahať, až sme náklad uvoľnili. Prepadol pomedzi konáre, ale akoby sa mu stále nechcelo pristáť na pevnej zemi, zvyšok lanka sa ešte stihol zamotať o ďalší konár. Našťastie už v takej výške, že sme ho bez problému dokázali chytiť.
Čo sa podarilo ?
- otestovať využiteľnosť a dostup malých balónov
- otestovať nový ultraľahký pico tracker – tracker bez problému vysielal počas oboch letov. Signál dekódovalo viacero staníc, dokonca aj z Poľska a Rakúska. Držiteľom rekordu vo vzdialenosti je Artur SP3OSJ (Poľsko), ktorý prijímal signál z druhého letu až vo vzdialenosti 540km.
- nový GPS chip pracoval bezchybne aj vo výške nad 18km (otestovali sme nastavenie Dynamic Mode na uBlox MAX6)
- otestovať správanie sa nového rádiového modulu naladeného na rádioamatérsku frekvenciu 438.02 MHz (na vysielanie na tejto frekvencii potrebujete rádioamatérske povolenie), mimo frekvencií, kde hrozí rušenie od diaľkových ovládačov áut a pod. Modul spolu s celou elektronikou pracovali aj pri teplotách pod -18 st.C.
- menič napätia z 1.5V na 1.8V fungoval spoľahlivo, Na dve batérie nákladu druhého letu STS-3 (dve AA 1.5V baterie paralelne) dokázal náklad vysielať okolo 51 hodín!
- v súvislosti s novými prvkami v elektronike sa upravoval aj samotný softwarový kód, takže sme otestovali spoľahlivosť kódu
- dvakrát dohľadať náklad
Čo sa nepodarilo ?
- dostať balóny do float režimu a tým “stratiť” tracker hardware
Trasy letov STS-3
Poďakovanie na záver
- časti STSPROJECT teamu za príjemne strávený víkend (Dano, Peter, Braňo, Juraj)
- Danovi OM1ATS a jeho priateľke za poskytnutie domáceho prostredia pre štarty STS-3, za pohostenie, ale aj za to, že ma presvedčil, že napájací menič bude fungovať
- Robovi za poskytnutie vodíka
- Petrovi za asistenciu pri zdolávaní “obesenca” do neskorých nočných hodín
- Tomekovi SP9UOB za spropagovanie letov v Poľsku a “mobilizáciu” poľských rádioamatérov
- všetkým, ktorí prijímali a dekódovali signál z STS-3
- všetkým z UKHAS za podporu ako vždy
- medveďom v lese, že si nás nevšímali
